Vitajte na stránkach filmového klubu Iskra Kežmarok
Dnes je 20.10.2017, staňte sa našimi fanúšikmi na facebooku
TOPlist


 

 

 

 


Nechcem, aby moje filmy končili svoj život na skúške

     Hoci je ešte stále študentom dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, už má na svojom konte niekoľko úspešných krátkych filmov, ktoré predstavil divákom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Naposledy zožal ovácie kežmarského kina za dokument Stará kniha nehrdzavie a za svoju hranú prvotinu zo zamagurského prostredia Večný život, večná mladosť. Kežmarčan Daniel DLUHÝ, talentovaný režisér, o ktorom budeme určite ešte veľa počuť.

Počas vianočných sviatkov si v domácom kine Iskra predstavil divákom svoj krátky hraný film Večný život, večná mladosť, ktorý mal oficiálnu premiéru už v lete v Zamagurí, kde sa dej snímky odohrával. Prečo ho teda v Kežmarku mohli filmoví fanúšikovia vidieť až v decembri?

» Pretože sme ešte robili úpravy na zvuku a nechcel som to v Kežmarku púšťať dovtedy, kým s tým nebudem spokojný aspoň na 90 percent. Momentálne ešte stále nie je film úplne hotový, pretože teraz ešte pracujeme na priestorovom zvuku a v tejto podobe ho chceme potom posielať aj na festivaly.

Podobný prípad je i dokument Stará kniha nehrdzavie, ktorý si uviedol pred spomínaným filmom. Ten mohli kežmarskí diváci vidieť už v Letnom kine na hradnom nádvorí v roku 2012 a teraz znovu...

» Určite ho vtedy všetci nevideli, no i tento film prešiel určitou úpravou. Je kompletne dostrihaný do dĺžky 20 minút oproti pôvodným osemnástim. Prvá verzia bola vysielaná aj v televízii TA3. Teraz sme doňho namixovali nový zvuk pre kino i pre DVD verziu a je hotová i farebná korekcia obrazu.

Vráťme sa ešte k filmu Večný život, večná mladosť. Medzi augustovou premiérou v Spišskej Starej Vsi a decembrovým premietaním v Kežmarku bol uvedený v rámci viacerých ďalších premietaní. Kde všade si sa s ním prezentoval?

» Týždeň po premiére sme mali premietanie na Ľubovnianskom hrade, potom bol uvedený na festivale študentských filmov Áčko v Bratislave. Film sa dostal aj do programu Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave v sekcii študentských filmov, neskôr sme s ním boli aj na festivale Camerimage v poľskom meste Bydgoszcz, čo je vlastne najväčší kameramanský festival na svete.

Ako tento film na spomínaných premietaniach prijalo publikum?

» Som potešený tým, že všetky obecenstvá film prijali veľmi pozitívne, pretože pri mojich záverečných skúškach v minulom roku som sa s takouto pozitívnou reakciou nestretol. Takže som rád, že film u divákov „funguje“ a o to viac som potešený, že je to môj prvý hraný film. Veľa vecí som sa pri jeho tvorbe naučil a určite sa tomu budem rád venovať aj naďalej. Nechcem svoju ďalšiu tvorivú činnosť smerovať striktne iba na dokument alebo len na hraný film, skôr vnímam film ako jednotnú platformu, v rámci ktorej sa dá vyjadrovať prostriedkami využívanými v hranom filme i v dokumente.

Čakajú ťa v najbližšom období ešte nejaké ďalšie premietania spomínaných alebo aj iných tvojich filmov, alebo sa ideš naplno venovať nakrúcaniu ďalších?

» Jedno i druhé. Problémom však je, že veľa študentských filmov ukončí svoj život na skúške. Pozrú si ich väčšinou iba učitelia. Ja však nechcem, aby moje filmy takto dopadli. Už sa im trochu podarilo preniknúť do sveta, no chcel by som, aby tam nazreli ešte odvážnejšie, preto s nimi chcem aj naďalej chodiť na festivaly. Stará kniha nehrdzavie sa napríklad objavila aj v študentskej kategórii na Artfilme a tiež bola súčasťou projektu VŠMU Kobylky, čo je distribučný projekt, v rámci ktorého si diváci mohli pozrieť študentské filmy v kinách. Čo sa týka najbližších premietaní, už v utorok 21. januára ma čaká uvedenie filmov Večný život, večná mladosť, Stará kniha nehrdzavie a ešte jednej snímky v popradskej Groteske.

Myslíš si, aj vzhľadom na spomínaný projekt Kobylky, že nastáva akási nová éra krátkych študentských filmov, ktoré sa takýmto spôsobom môžu lepšie dostať k divákom?

» Dúfam, že sa to podarí. Trochu je v tomto prípade problém s propagáciou, ale keď to bude fungovať tak, ako má a ľudia sa dozvedia o tom, že si môžu ísť do kina v ich meste pozrieť študentské snímky, ktoré stoja za to, aby boli videné, tak prídu.



V súčasnosti si poslucháčom posledného piateho ročníka štúdia dokumentárnej tvorby. Čo ťa v ňom čaká a neminie?

» Magisterský stupeň štúdia sa končí absolventským filmom, na ktorom teraz budem pracovať. Bude to dokument, pravdepodobne o starých muzikantoch, ktorí už nehrajú. Chcem sledovať, či to svoje zameranie berú iba ako nejaké remeslo, alebo ako poslanie.

Premýšľaš však už aj o tom, čo budeš robiť po skončení školy?

» Ak mám pravdu povedať, ani sa veľmi neteším, že končím školu, pretože si čoraz viac uvedomujem, že je to také dobré prostredie, v ktorom sa dá tvoriť bez veľkých nepriaznivých následkov. Určite to bude náročné, ale možno by som rád šiel ešte na nejakú zahraničnú stáž alebo štúdium, kde môžem získať ďalšie skúsenosti.
(bšl)

Článok uverejnený v Podtatranských novinách 21. januára 2014


1  1  1  1  1
1  1  1
 

 

 

      Oficiálne stránky filmového klubu Iskra Kežmarok