Vitajte na stránkach filmového klubu Iskra Kežmarok
Dnes je 20.10.2017, staňte sa našimi fanúšikmi na facebooku
TOPlist


 

 

 

 


Jawou cez Južnú Ameriku, trabantom do Kežmarku

     Súčasťou štvrtého ročníka desaťdňového kežmarského Letného kina na hradnom nádvorí boli i tri premietania filmového klubu Iskra. Siedmy deň kina pod holým nebom patril českému dokumentárnemu roadmovie Trabantom až na koniec sveta, ktoré prišiel, ako inak – na trabante, osobne uviesť cestovateľ a jeden z protagonistov snímky Marek Slobodník z Banskej Bystrice.

     „Skupina cestovateľov, pôvodne zložená z piatich Čechov (predtým absolvovali cesty do Ázie či Afriky, pozn. autora), sa rozšírila o Slováka Mareka Slobodníka a o dvoch Poliakov. Tentoraz na cestu naprieč Južnou Amerikou vyrazili dva trabanty, poľský Fiat a jawa „dvestopäťdesiatka“ z roku 1957,“ píše sa v oficiálnom popise filmu. Podrobnejšie o tejto nezvyčajnej výprave sme sa však dozvedeli priamo od Mareka Slobodníka: „Expedícia do Južnej Ameriky vznikla tak, že Dan (Přibáň – cestovateľ, novinár a režisér filmu, pozn. autora) chcel trochu „oživiť“ trabanty po predchádzajúcich cestách, no zároveň chcel výpravu rozšíriť o ďalších zaujímavých ľudí. Ozval sa mu Tomeka z Poľska, ktorý bol predtým na „maľuchu“ v Mongolsku a dohodli sa, že pôjdu spolu. V kontajneri na prevoz vozidiel bolo ešte trochu voľného miesta na motorku, tak si Dan spomenul aj na mňa, keďže sme sa už predtým poznali.“

     Marek ešte pred touto cestou absolvoval napríklad dobrodružnú jazdu na „pionieri“ do Kazachstanu a späť. Do Južnej Ameriky si však so sebou na poslednú chvíľu vzal silnejšiu, aj keď rovnako historicky vzácnu motorku. Česko-poľsko-slovenská partia dobrodruhov počas štyroch mesiacov absolvovala vyše 21-tisíc kilometrov zo severu až na najjužnejší cíp Južnej Ameriky. „Každá krajina bol zaujímavá, najnáročnejšie sme to však asi mali v Brazílii, kde nás čakal Amazonský prales. Cez neho sme šli takmer 800 km po ceste, kde nebola žiadna benzínka, žiadna dedina, nedalo sa nikde kúpiť jedlo a bola to úplne rozbitá cesta, ktorá má hrozivý názov Diaľnica duchov,“ pokračoval Slobodník.
Napokon divokú jazdu pralesom zvládli, no čakala ich riskantná jazda Andami. „Dostali sme sa až do výšky 4 868 metrov nad morom a vôbec sme netušili, ako sa budú naše stroje správať. Takmer všetci nám predpovedali, že to na našich dvojtaktných motoroch „nedáme“, no aj to sme zvládli. Milujem kopce, takže pre mňa boli najkrajšie práve Andy, Peru a Bolívia.“ Hraničné situácie, pri ktorých by nebodaj šlo cestovateľom o život, sa podľa Mareka nevyskytli, no pri jednej šlo predsa len do tuhého. „V Peru, keď sme šli pozdĺž pobrežia Tichého oceána, sa mi pokazila moja jawa, zastal som, zastali aj chalani na autách, no prišiel príliv a museli sme všetky stroje zachraňovať. Dosť sme sa báli, že o ne prídeme, bola to veľmi ťažká situácia.“

     Slovenskému členovi výpravy sa nevyhli ani zdravotné komplikácie, keď si počas cesty dvakrát vykĺbil predtým operované rameno. „Prvý raz to bolo pri futbale s peruánskymi deťmi, čo sa ešte s pomocou Aleša dalo napraviť, no druhýkrát v Bolívii už som musel vyhľadať lekársku pomoc a rameno šlo pôvodne na tri týždne do sadry. Avšak po dvoch či troch dňoch sme sa dostali na najväčšiu soľnú pláň sveta Salar de Uyuni, ktorá má rozlohu 10-tisíc kilometrov štvorcových, čo je vlastne jedna štvrtina Slovenska. Tam som si povedal, že keď sa po nej nepreveziem na motorke, tak výlet nemal cenu. Takže som si dal sadru dole a užil som si jazdu po soľnej pláni naplno,“ zaspomínal s úsmevom.

     Oným koncom sveta z názvu filmu bol pre cestovateľov najjužnejší bod Južnej Ameriky. „Bol to super pocit, keď sme sa tam po takmer štyroch mesiacoch dostali. No aj keď sa film končí týmto príjazdom na „koniec sveta“, my sme ešte odtiaľ museli prekonať ďalších 3,5-tisíc km do Buenos Aires, odkiaľ sme my i naše vozidlá leteli späť do Európy,“ doplnil M. Slobodník.
Partia veselých dobrodruhov sa začiatkom budúceho roka chystá na rovnakých vozidlách prebrázdiť tentoraz Austráliu a posádka sa rozšíri o dvojicu vozíčkarov. „Bude to jeden Čech a jedna Slovenka. Sú to super ľudia s úžasnou energiou. Veľmi sa na cestu tešíme a už teraz môžem prezradiť, že z expedície opäť vznikne zaujímavý film,“ dodal sympatický Stredoslovák.

Boris ŠVIRLOCH
 


1  1  1  1  1

 

 

      Oficiálne stránky filmového klubu Iskra Kežmarok