Vitajte na stránkach filmového klubu Iskra Kežmarok
Dnes je 20.10.2017, staňte sa našimi fanúšikmi na facebooku
TOPlist


 

 

 

 


Režisér Miro Remo o väzňoch: Je to horšie, ako sa zdá

     Comeback, prvý celovečerný dokumentárny film režiséra Mira Rema, mal premiéru na filmovom festivale v Karlových Varoch. Remo predstavil svoj film aj v Kežmarku v rámci premietania filmového klubu Iskra.

Ako ste sa dostali k vašim hlavným hrdinom?
Chceli sme mať k dispozícii päť väzňov, ktorých by sme rok sledovali v base a jeden rok po prepustení. Nakoniec sme však udržali kontakt iba s dvoma. Niektorí sa po prepustení vytratili, iného previezli do inej väznice, takže sme museli improvizovať. Prirodzenou selekciou nám ostali dvaja. Koncept sme vždy mali, ale pri výrobe sme naše plány menili.


Väzni boli v rozhovoroch dosť otvorení. Čím to bolo?
Išlo mi o to, aby sme sa skamarátili, čo sa stalo v priebehu polhodiny. Prišiel k nim niekto cudzí, rozprávali sme sa otvorene a vnímali to. Niekedy musím vynaložiť omnoho viac energie, aby boli ľudia k nám takí otvorení.
Obliekli sme sa do väzenského oblečenia, prišli sme do cely už prezlečení a začali sme sa pýtať na to, čo nás zaujímalo. Bez pretvárky. Pôvodne sme chceli natočiť film o homosexuáloch v Ilave, ale veľmi rýchlo nám dali najavo, že máme veľmi naivnú predstavu, ako basy fungujú.


Máte informácie o väzňoch, s ktorými ste spolupracovali, ako sa im darí teraz?
Obaja hlavní aktéri sú už v base, takže sa splnil aj názov filmu – Comeback. Jeden sa pobil v pohostinstve s poslancom bratislavskej mestskej časti, ukradol mu ešte aj nejaké peniaze a bol odsúdený aj za krádež, nielen za bitku. Druhý to vonku nezvládol, v alkoholickom opojení podpálil malú chatku, v ktorej býval. Keďže bol recidivista, tak dostal, ak si dobre pamätám, štyri roky.


Akí sú väzni vo svojom vnútri?
V tých najhorších väzniciach je vrahov približne 20 %. V každej cele sú vrahovia. Ale väčšinou sú to takí „správni výrastkovia“. S týmito chalanmi nebola vonku nuda, ale išli za hranice toho, čo zákon povoľuje. Niektorým „preplo“ po drogách či po alkohole. Nevedeli sa ovládať a, bohužiaľ, dostali sa do basy.


Obávajú sa odsúdení návratu do normálneho života?
Myslím si, že áno. Sú čoraz nervóznejší, ale uvedomujú si realitu, že 80 % z nich sa do roka vráti. Vedia o tom, je to však kruté a bezvýchodiskové. Podľa mňa je systém nastavený v ich neprospech, v neprospech znovuzačlenenia sa.


O väzení má každý svoju predstavu. Aká je tá vaša, po návšteve väznice? Zmenila sa?
Som ešte viac skeptickejší, čo sa týka začlenenia sa väzňov do bežného života. Bol som väčší romantik, je to ešte horšie, než sa zdá.


Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Momentálne pripravujem film o Richardovi Müllerovi a taktiež dokument o kultúrnych javoch na Slovensku s názvom Cooltúra. Prvý film by mal byť hotový v roku 2016 a druhý približne v lete budúceho roka.


Ako ste sa dostali k týmto námetom?
Témy za mnou, žiaľ, nechodia. Spolieham sa na to, čo som prežil a vyberám si veci či osoby, ktoré mi ovplyvnili život. Na Rišovi Müllerovi som hudobne odrástol, čo sa týka slovenskej hudby, a neviem si predstaviť, že by som mal robiť film o hudobníkovi, a nebolo by to o ňom. Jeho život je natoľko zaujímavý, že ma to baví.


Lorant Paugsch, noviny Kežmarok, 20. 11. 2014
foto: Nikola Podolinská



1  1  1  1  1

 

 

      Oficiálne stránky filmového klubu Iskra Kežmarok