 |
Koyaanisqatsi je prvý film z dokumentárnej trilógie -qatsi,
na ktorý nadväzujú Powaqqatsi (1988) a Naqoyqatsi (2002).
Zaoberá sa vzťahom človeka a moderných technológií. Ako
kameraman sa na ňom podieľal Ron Fricke, ktorý sa neskôr
preslávil ako tvorca filmu Baraka. Z formálneho hľadiska bol
Koyaanisatsi v čase svojho vzniku revolučný, pretože ide o
výsostne hudobno-obrazové dielo bez hovoreného slova. Hudba
je súčasťou scenára i rytmického strihu.
Jaskynné maľby z Horseshoe Canyon v Utahu – skupina vysokých
nehybných postáv, obrátených k ešte vyššej postave, ktorá má
na hlave korunu – otvárajú i uzatvárajú kompozíciu diela,
ktoré diváka prevedie svetom tak, ako ho vníma Godfrey
Reggio. Majestátne skalné útesy, zdanlivo nehybná púšť či
večná dynamika morí vytvárajú ilúziu prapôvodnej čistoty
života, do ktorej vstupuje človek a svojou energiou mení
podobu sveta i rytmus plynutia času. Prináša technický
pokrok, skvelé vynálezy, ale aj ničivé prostriedky, zamoruje
životné prostredie, vedie vojny, zrýchľuje, prepadá sa do
anonymity.
Prostredníctvom sledu fascinujúcich obrazov bez slov, s
minimalistickou hudbou Philipa Glassa komentuje Reggio
rozporuplný vzťah človeka a prírody, resp. deštruktívnu silu
ľudského pôsobenia na našu planétu. Ide o nadčasové dielo,
ktoré aj po tridsiatich rokoch stále presne vypovedá o stave
našej civilizácie. Jeho tvorba trvala 9 rokov.
Réžia: Godfrey Reggio. Scenár: Ron Fricke, Michael Hoenig,
Godfrey Reggio, Alton Walpole. Kamera: Ron Fricke. Strih:
Ron Fricke, Alton Walpole. Hudba: Philip Glass.
|
